Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
klikacia mapa sveta - výber dovolenky
Bieloruskofotogaléria Bielorusko
 
Oficiálny názov: Bieloruská republika
Správne členenie: 6 oblastí
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Minsk
Rozloha v km2:207 595
Obyvateľstvo:9 784 000 (hustota 47 os. / km2)
Jazyk:bieloruština, ruština
Mena:rubeľ ( 1€ -> cca 4.530 BYR )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 2:00h
Susedia:Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rusko, Ukrajina
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, do 30 dní bez víz
Pozri tiež: Bielorusko
 dovolenka Bielorusko
 • hotely Bielorusko
 • doprava Bielorusko
 • letenky Bielorusko
 • cestovné kancelárie Bielorusko
 • lastminute Bielorusko
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

BIELORUSKO

Krajina, ktorá sa po prvý raz vo svojich dejinách dočkala samostatnosti naznačuje, že by sa jej najradšej opäť zbavila a vidí svoju budúcnosť v spoločenstve s Ruskom.

Bielorusko sa nachádza v oblasti medzi Baltským a Čiernym morom. Rovnako ako jeho susedia dnešné Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Poľsko a Ukrajina má za sebou pohnutú minulosť. Celé storočia sa hranice krajiny menili. Hlavné mesto Minsk, 260 km od poľskej hranice, založené roku 1067, sa stalo roku 1326 súčasťou Litvy, neskôr pripadlo Poľsku a roku 1793 Rusku. V 30. rokoch tvorili Židia 40 % obyvateľstva, v čase 2. svetovej vojny našla väčšina z nich smrť v koncentračných táboroch.

Bielorusko získalo nezávislosť roku 1991 a stalo sa súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov(SNS). Názov Bielorusko nemá nič spoločného s bielou farbou. Názov prvý krát použili v 14. stor. východní Slovania, ktorí určovali svetové strany farbami. Biela farba znamenala sever, a tak Slovania, ktorí sídlili na sever od Kyjevskej Rusi (vtedajšej ríše), boli nazývaní Bielorusi - ľudia severnej ríše.

Ich pôvod sa dostal do pozornosti vonkajšieho sveta až v druhej polovici 19. st. Predtým však bolo Bielorusko rozdelené medzi Poľsko a Litvu. Keď v rokoch 1772-95 došlo k deleniu Poľska, ovládli Bielorusko ruskí cári. Neskôr počas sovietskej vlády sa presadzovala miestna kultúra. Roku 1919 bola založená Bieloruská sovietska socialistická republika, ktorá bola o tri roky neskôr začlenená do štátneho útvaru 15 zväzových republík - Sovietskeho zväzu (Zväz sovietskych socialistických republík). Bielorusi sa prvý raz v dejinách dočkali vlastnej vlády.

Krajina vôd a starých väzieb

Bielorusko ako krajina je riedko obývaná nížina, ktorá je mostom medzi strednou a východnou Európou. Z klimatického hľadiska sa nachádza v prechodnej zóne medzi prímorskou klímou západného Ruska a Ukrajiny. Zimy sú miernejšie ako v oblastiach ďalej na východ a v lete sa tu vyskytuje viac zrážok. Zimy prinášajú veľa snehu, ktorý v čase topenia prináša rozsiahle záplavy.

Bielorusko má viac ako 10.000 jazier a veľa riek. Sever krajiny je doslova morom riek. Najvyšším bodom krajiny je iba 346 m vysoký kopec. Bielorusko má dostatočné zásoby dreva, rašeliny, kamennej soli, menšie ložiská ropy a zemného plynu, ale okrem pôdy a a vody nemá dôležitejšie prírodné zdroje.

V poľnohospodárskej výrobe zaujímala medzi bývalými sovietskymi republikami vedúce postavenie. Poľnohospodári sa sústreďujú na pestovanie úzkeho sortimentu plodín, ktorým sa tu darí a robia z Bieloruska významného vývozcu mäsa, mliekárenských výrobkov, múky a zemiakov.

Rôznorodý priemysel Bieloruska by z neho mohol spraviť jednu z najstabilnejších postsovietskych krajín, bohužiaľ v skutočnosti hospodárstvo stagnuje a hospodárska situácia sa čoraz viac zhoršuje. Prezident Lukašenko sa netají svojimi ambíciami uzatvoriť politickú úniu s Ruskom, ktorá by mala pomôcť vyriešiť ťažkú hospodársku situáciu krajiny. Dnes v priemysle pracuje 70 % ekonomicky činného obyvateľstva. Hlavnými produktmi sú textil, strojárenské výrobky a nástroje, motorové vozidlá, najmä traktory a kamióny.

Elektrické prístroje a spotrebný tovar, sú určené prevažne na domáci trh, petrochemické výrobky, syntetické vlákna a hnojivá putujú na vývoz. Počas sovietskej vlády vyrábalo Bielorusko asi 30 % sovietskej produkcie syntetických vlákien.

Napriek tomu že je Bielorusko vnútrozemskou krajinou, vedú ním hlavné dopravné trasy medzi Varšavou a Moskvou, ale aj trasy spájajúce pobaltské republiky a Čierne more, ktoré zaručujú krajine dodatočné príjmy z tranzitu. Krajina je veľmi závislá na ostatných bývalých sovietskych republikách najmä v dovoze palív a ostatných surovín. Väčšina ropy prichádza z Ruska ropovodom Družba. Roku 1992 klesol bieloruský hrubý národný dôchodok o 13 % v dôsledku nedostatku surovín v Rusku. Aj v časoch rekordného nárastu inflácie o 1.200 %, bolo iba 1 % obyvateľov bez práce.

Väzby vytvorené medzi jednotlivými krajinami počas ich vzájomného sovietskeho existovania pretrvávajú do dnes. Bielorusko vyváža väčšinu svojej produkcie do ostatných štátov bývalého zoskupenia. Po vyhlásení nezávislosti nedošlo k reštrukturalizácii, ale roku 1993 bol schválený trojročný plán na privatizáciu 50 % štátnych podnikov, ktora sa mala realizovať do roku 1996. Roku 1994 podpísala bieloruská vláda s Ruskom zmluvu o užívaní ruského rubľa a vzdala sa tak veľkej časti hospodárskej nezávislosti.

Roku 1994 zaviedla nová ústava prezidentský systém vlády. V tom istom roku sa konali prezidentské voľby. Na rozdiel od ostatných postsovietskych štátov neprejavuje obyvateľstvo krajiny (66 % populácie sú Bielorusi) nacionalizmus. Mnohí hovoria radšej rusky ako vlastným jazykom. Pretože Bielorusi boli v minulosti súčasťou Poľska, Litvy aj Ruska a až do 2. svetovej vojny žili spoločne s početnou židovskou komunitou, sú zvyknutí na cudziu kultúru.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.


ZSSR 15 zväzových republík


Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
Rozloha v km2
Pošet obyvateľov
         
 
 
Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
29 800
2 976 372
Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
86 600
7 961 619
Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
207 595
9 784 000
Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
45 226
1 340 000
Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
69 700
4 662 000
Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
2 724 900
15 730 000
Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
198 500
5 148 000
Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
65 300
3 250 000
Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
64 590
2 290 000
Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
33 840
4 264 000
Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
17 075 200
147 740 000
Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
143 100
7 321 000
Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
488 100
5 100 000
Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
603 700
? 50 100 000
Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan
448 900
27 400 000


 

Copyright © 2010−2026, Svet-dovoleniek, travel agency